Erik Tomáš to s dôchodkami totálne pobabral
Keby som napísal, že Erik Tomáš ako minister sociálnych vecí nezačal dobre, nestačilo by to. Lebo Tomáš hneď na úvod zbabral, čo sa dalo. Tak vyznieva jeho prvý vážnejší krok vo funkcii ministra, ktorým má byť zavedenie trinásteho a praktické znefunkčnenie rodičovského dôchodku.
Ten príbeh je v podstate banálny. Tomáš si za kľúčovú agendu vybral niečo, čo si sám pre seba nazval trinásty dôchodok. V podstate však ide o jednorazovú dávku, ktorú vláda vyplatí pred Vianocami všetkým dôchodcom v rovnakej výške. Budúci rok by to malo byť 606 eur, čo je výška priemerného dôchodku za uplynulý rok.
Ministrovým problémom bolo, že na takúto dávku potrebuje 799 miliónov, ktoré nemá. A preto ich začal zháňať.
Niečo našiel vo vlastnom rezorte. Niečo vybavil na ministerstve financií. Niečo našiel v sociálnej poisťovni. No stále to bolo málo. A tak mu v hlave skrsol spásonosný nápad – zničiť rodičovský dôchodok a použiť ušetrených 315 miliónov odtiaľ.
To, samozrejme, vytvára nový problém. Ako už ukázali Milan Krajniak, či Jozef Mihál, tým, kto bude z takéhoto kroku najviac profitovať, bude dôchodca s vysokým dôchodkom. A kto najviac stratí, bude ten, kto vychoval najviac detí, ktoré tie dôchodky vlastne platia. A jediné, čo za to má, je neprimerane nízky dôchodok.
No čo pána ministra po tom, že takýmto krokom zníži príjem práve tým dôchodcom, ktorí by si najviac zaslúžili jeho zvýšenie? Veď on bude mať konečne svoj vysnívaný, akože trinásty dôchodok.
Výhodou takéhoto kroku malo byť to, že zaň neschytá až tak veľa kritiky, keďže rodičovský dôchodok bol tŕňom v oku väčšiny médií. Preto by bolo dosť možné, že by za jeho zrušenie mohol získať aj nejakú tu včeličku v európskej strane socialistov, ktorá predtým na Hlas žmurkala a po voľbách na neho pre vytvorenie koalície so Smerom (ktorý je inak tiež členom tejto strany) robila menšie bu-bu-bu s pozastavením členstva...
No zdá sa, že ani z toho nič nebude. Tomáš to totiž pobabral aj v tomto smere.
Problém je, že nový minister nemôže rodičovský dôchodok zrušiť úplne, lebo je zakotvený v ústave. Preto to vymyslel tak, že po novom môže byť financovaný cez dve percentá z dane, ktoré mohli doposiaľ získavať rôzne občianske združenia.
Tomáš si možno myslel, že to časti verejnosti predá ako boj proti dúhovým mimovládkam. Ale dve percentá z dane sú predsa úplne iný prípad. Pomáhajú aj potrebným spolkom od športových klubov cez hospice až po rodičov hendikepovaných detí, ktorí im nemajú z čoho platiť drahú liečbu.
A tak jediné, čo nový minister svojim krokom dosiahol, je len to, že proti sebe poštval všetkých, ktorých mohol. Médiá, ktoré by mu inak za zrušenie rodičovského dôchodku tlieskali, mu teraz pôjdu po krku. Rovnako ako všetci ostatní, pretože dve percentá z dane v mnohých prípadoch skutočne efektívne pomáhali pestrej palete obyčajných ľudí, nielen dúhovým mimovládkam, ktoré si, mimochodom, svojich podporovateľov určite zachovajú.
A čerešničkou na torte je, že nový minister sa na tlačovke nezabudol pochváliť tým, že tento geniálny krok bude štátnu pokladnicu stáť o 170 miliónov viac ako trinásty a rodičovský dôchodok dokopy.
Skrátka, minister Erik Tomáš to s dôchodkami zatiaľ úplne pobabral.
My, otcovia a matky, sa teraz radšej modlime, aby sa s rovnakou vervou nepustil aj do rodinných dávok.
A dôchodcovia a ľudia, ktorým doposiaľ pomáhali dve percentá z dane, môžu začať apelovať na zvyšok koalície, aby tento nápad Tomášovi buď vyhovorila, alebo ho cez pozmeňujúce návrhy úplne prerobila.